Aj naše zariadenie je už štvrtý mesiac uzavreté. Našim obyvateľom sme sa na niekoľko týždňov snažili nahradiť ich rodiny, kamarátov, známych. Snažili sme sa byť pre nich bútľavými vŕbami, spoločníkmi, rodinou... Veľa sme sa spolu rozprávali, hrali spoločenské hry, tvorili... Skrášľovali sme si oddelenia. Pekné dni sme si spríjemňovali prechádzkami v areáli nášho zariadenia, ktorý je, chvála Bohu, dostatočne veľký a celý prístupný naozaj pre každého nášho obyvateľa. Máme kúsok lesíka, parčík s lavičkami aj ovocný sad. Spoločne sme prečkávali ťažké obdobie. V súčasnosti sa opatrenia aj u nás pomaly uvoľňujú. Za našimi obyvateľmi už prichádzajú prvé návštevy. Aj keď s ešte nejakými obmedzeniami, všetkých nás hreje pri srdci fakt, že už vidíme svetlo na konci tohto „tunela“. Že už všetko smeruje k lepšiemu.
Táto situácia nám veľa vzala, ale veľmi veľa aj dala. Všedné veci už pre nás nikdy nebudú všednými, maličkosti sa stávajú veľkými vecami a to, čo bolo pre nás samozrejmosťou, je teraz pre nás darom. Takže držme si palce, nadýchnime sa a spoločne dobehnime do „cieľovej rovinky“ tejto zložitej situácie. A vôbec sa nemusíme ponáhľať, skúsme si vychutnať ten pocit, že už bude dobre. Že sa to blíži...